Originál v angličtine nájdete tu:
https://consilienceproject.org/where-arguments-come-from/
PREKLAD:
Vznikajúce spojenectvo medzi záujmovými skupinami, akými sú korporácie alebo aktivisti, a intelektuálmi, ktorí produkujú naratívy a argumenty formuje informačný ekosystém. Mnoho intelektuálov reaguje na stimuly záujmových skupín, aby argumentovali za vopred určené pozície výmenou za peniaze, prestíž a publikum. Argumenty bez takéhoto pozadia nie sú šírené tak často a často zostávajú nevypočuté. Tento článok používa niekoľko krátkych prípadových štúdií na ilustráciu toho, ako to ovplyvňuje spravodajstvo a verejný diskurz. Otvorená spoločnosť si vyžaduje uvedomenie si toho, prečo a ako sa naše informácie produkujú a zdieľajú, ako aj širšie sociálne normy nevyhnutné na to, aby sa záujmovým skupinám zabránilo nadmernému znečisťovaniu informačného prostredia. Ako ukázala paralýza amerického politického systému v posledných desaťročiach, tieto kritické schopnosti sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby straníckosť a selektívne spravodajstvo nezahlušili presnú analýzu.
Aby sme pochopili informácie a argumenty, ktoré čítame, musíme pochopiť, odkiaľ tieto informácie pochádzajú. Ekosystém, v ktorom sa píšu argumenty a distribuujú sa informácie je komplexný a neodráža iba pravdivosť informácií, ich opodstatnenosť alebo dôležitosť, ale tiež faktory, ako napríklad či informácie podporujú prebiehajúce naratívy, alebo či je tento argument užitočný pre ciele niektorých skupín.
Kľúčovým opakujúcim sa vzorcom je symbióza medzi záujmovou skupinou s agendou na jednej strane - ako je korporácia, aktivistická skupina alebo politická strana - a na strane druhej intelektuálmi, ktorí produkujú argumenty. Záujmová skupina použije svoje zdroje na podporu a šírenie argumentov užitočných na dosiahnutie svojich cieľov. Intelektuáli, ktorí vytvoria tieto argumenty, získajú slávu, prácu, rozhovory, zmluvy na knihy a potešenie z toho, že ich myšlienky majú v spoločnosti váhu. Každý argument prezentovaný vo veľkých médiách je týmto procesom nevyhnutne aspoň čiastočne formovaný. Navyše väčšina politických argumentov zdieľaných prostredníctvom osobných interakcií alebo sociálnych médií pozostáva z opakovania argumentov, ktoré boli týmto procesom najskôr široko rozšírené.
Oveľa častejšie sa však intelektuál podvedome ohýba, prispôsobuje seba a svoje argumenty forme, ktorú určí záujmová skupina ku ktorej cíti sympatiu.
V niektorých prípadoch sa intelektuál zámerne „zapredá“, pričom zosúladí svoju kariéru a tvorbu argumentov s vplyvnou záujmovou skupinou alebo zdrojom financovania, aby tieto výhody získaval systematicky. V iných prípadoch zostane intelektuál neovplyvnený možnými výhodami a jednoducho povie, čo si myslí, a záujmové skupiny, ktorým jeho argumenty náhodou slúžia, ich spropagujú širšiemu publiku. Oveľa častejšie sa však intelektuál podvedome ohýba, prispôsobuje seba a svoje argumenty forme, ktorú určí záujmová skupina ku ktorej cíti sympatiu. K tomuto podvedomému procesu nie je potrebné pripisovať zlé úmysly; ľudia prirodzene tiahnu k tomu, aby hovorili a robili veci, ku ktorým ich niekto z akéhokoľvek dôvodu silno motivuje.
Tieto motívy sú takmer úplne irelevantné pre to, ako tento druh intelektuálnej produkcie ovplyvňuje spoločnosť. Z množstva možných komplexných osobných motivácií sa dajú vypozorovať dva trendy, ktoré sú im spoločné. Prvý je, že argumenty, ktoré sa takto propagujú, či už sú pravdivé alebo nie, sú tie, ktoré slúžia niekoho účelu. Druhým je, že keď má skupina so zdrojmi nejaký účel, budú predložené argumenty na jeho podporu a najpravdepodobnejšie znejúce argumenty budú potom propagované.
Samozrejme, existuje veľa argumentov, ktoré neslúžia žiadnej konkrétnej záujmovej skupine alebo frakcii a nemožno ich prerobiť na podporu prebiehajúceho naratívu. Tieto argumenty si oveľa ťažšie nachádzajú miesto v informačnom ekosystéme, pretože neexistuje žiadna prirodzená “volebná základňa” na šírenie takéhoto argumentu a žiadna organizovaná záujmová skupina ochotná investovať väčšie zdroje do jeho propagácie. Netrvá väčšinou dlho a tieto argumenty spravidla vymiznú bez toho, aby boli široko vypočuté. Aby sme vybrali jeden príklad, veľa ľudí natrafí na argumenty za skrátenie dĺžky trvania autorských práv, ale tieto nápady nemajú organizovaných podporovateľov, ktorí by mohli ťažiť z ich prijatia, a preto sa im v médiách, ktoré určujú náš diskurz, venuje malá pozornosť.
Verejný diskurz často pokračuje skôr, ako tento proces stihne pokračovať, a spoľahlivé výsledky vidí iba malá časť pôvodného publika.
Sú prípady, keď je propagovaný argument pre niekoho užitočný, ale je aj pravdivý a dobre odôvodnený; napríklad výrobcovia elektrických automobilov tvrdia, že ich výrobky majú za následok nižšie emisie skleníkových plynov ako autá poháňané spaľovacím motorom. V iných prípadoch môžu byť nepravdivé, zavádzajúce alebo nesúvisiace; napríklad argumenty, že palety tehál v blízkosti niektorých protestov Black Lives Matter v lete 2020 naznačovali rozsiahle sprisahanie s cieľom vyvolať násilie.1 Argument niekedy drží pohromade v rámci určitého naratívneho rámca alebo kontextu, ale vynecháva dôležitú komplexnosť a uniká mu alternatívna perspektíva; napríklad tvrdenia, že fajčenie elektronických cigariet je zlé pre verejné zdravie, pretože je škodlivejšie ako nefajčenie, alebo argumenty, že elektornické cigarety sú dobré pre verejné zdravie, pretože sú v porovnaní s tradičnými cigaretami menej karcinogénne, bez toho, aby sa zohľadnili skutočné vzorce užívania. V každom z týchto prípadov fungujú vyššie popísané sociálne faktory rovnakým spôsobom. Kvalita argumentu hrá určitú rolu v tom, ako veľmi je propagovaný - koniec koncov, vierohodnejší argument je užitočnejším naratívnym nástrojom - ale táto roľa zďaleka nie je rozhodujúca, ako ukážu nižšie uvedené príklady. V krátkodobom horizonte slúži nárok na pravdu a vierohodnosť väčšinou len ako filter, ktorý uprednostňuje tie pravdivé pred skutočne nehoráznymi argumentami. Hlbšia práca, ktorá odfiltruje skutočne doložiteľné od iba teoreticky možného, je oveľa pomalší proces, často príliš pomalý na to, aby ho zachytili spravodajské cykly a verejný diskurz fungujúci v rozsahu týždňov alebo mesiacov. Verejný diskurz sa často posunie ďalej (na inú tému) skôr, ako by sa tento proces stihol dovŕšiť, a spoľahlivé výsledky vidí teda iba malá časť pôvodného publika.
Ako sa veľké nápady stávajú veľkými
Jedným z najjasnejších príkladov vplyvu záujmových skupín v praxi sú politické think -tanky. Ich výslovným účelom je zostrojiť a publikovať argumenty v prospech vopred určeného stanoviska, čiastočne aj pre výskum, ale do značnej miery a explicitne aj v službách presviedčania a obhajoby tohoto stanoviska. Argumenty, ktoré vytvárajú, často zachytávajú tradičné médiá, online komentátori, či bežný užívatelia sociálnych sietí, ale aj priamo zákonodarcovia. Straníci vcelku správne - aj keď selektívne - poukazujú na to, že ich oponenti sú zaujatí, pretože ich financovanie a sociálne postavenie závisí od udržania si dobrej povesti u donorov s agendou, ktorú chcú presadzovať, ale to sotva spomaľuje prijímanie ich argumentov.
V roku 2020 bolo v USA 2 203 think-tankov.2 Ročné výdavky priemyslu sa merajú v miliardách.3 Pokiaľ ide o politicky sporné otázky, často sú na každej strane diskusie protichodné think-tanky, ktoré poskytujú stabilnú kariéru ľuďom, ktorí vytvárajú argumenty pre svoje vopred stanovené závery. Toto sú jedny z najstabilnejších miest v informačnom ekosystéme, podporované sústavným prísunom peňazí a novými talentmi, aby sa navzájom udržali na svojich miestach svojim rovnakým a opačným pôsobením. Pretože nie sú priamo na očiach verejnosti, ako volení zástupcovia alebo spravodajstvo, miesto týchto think-tankov [v informačnom ekosystéme -pozn.prekl.] je vo veľkej miere neovplyvnené názorom verejnosti na ich výsledky z minulosti.
Odbor ekonómie poskytuje konkrétnejší príklad veľmi silného vplyvu záujmových skupín. V porovnaní s mnohými inými intelektuálnymi oblasťami sa zdá, že ekonomika má nadpriemernú autoritu, pokiaľ ide o posudzovanie alebo vytváranie politických návrhov na veľmi široký rozsah tém. 4 Výsledkom je, že politici sa často spoliehajú na intelektuálnu podporu ekonómov a politické potreby môžu pretlačiť hodiace sa ekonomické teórie, do povedomia verejnosti. Aj keď posúdenie platnosti akejkoľvek ekonomickej teórie presahuje rámec tohto článku, cesty na výslnie, po ktorých sa niektoré teórie vyšplhali, poskytujú poučné príklady toho, ako sa určité naratívy vyvíjajú.
Akonáhle vznikne politické hnutie a ľudia sa začnú stotožňovať s novým súborom myšlienok, dopyt na trhu z tejto novej demografickej skupiny môže podnietiť produkciu ideologicky spriaznenej zábavy bez potreby elitných podporovateľov.
Arthur Laffer strávil veľkú časť svojej kariéry ako ekonomický poradca republikánskych prezidentských vlád. V roku 1974 na večeri s Donaldom Rumsfeldom, Dickom Cheneym a publicistom Judom Wanniskim načrtol Laffer jednoduchú krivku, ktorá ilustrovala myšlienku, že zvýšenie daní za určitý bod by mohlo kontra-intuitívne viesť k nižším daňovým príjmom potlačením ekonomickej aktivity. 5 Wanniski túto myšlienku neskôr napísal do neokonzervatívneho časopisu The Public Interest 6, ktorý popularizoval myšlienku „Lafferovej krivky“. Tento koncept sa stal jedným zo základných kameňov ekonomickej Školy strany ponuky, ktorú v osemdesiatych rokoch minulého storočia presadzoval prezident Ronald Reagan, aby odôvodnil hospodársku politiku a zníženie daní svojej vlády. Táto krivka je odvtedy veľkým predmetom diskusií na akademickej pôde a vo verejnej politike. V roku 2019 prezident Donald Trump udelil Lafferovi Prezidentskú medailu slobody, rok potom, čo bol Laffer spoluautorom knihy s názvom Trumponomics: Inside the America First Plan to Revive our Economy (Trumponomika: Zvnútra prvého plánu na oživenie našej ekonomiky).
Novším prípadom je Moderná menová teória (Modern Monetary Theory -MMT), ktorá tvrdí, že vlády môžu normálne platiť svoje účty tlačením peňazí, a nie zdaňovaním, bez toho, aby spôsobovali infláciu. Mnoho zástancov MMT tiež uprednostňuje použitie peňazí získaných týmto spôsobom na vytvorenie federálneho programu na poskytovanie garantovaných pracovných miest každému, kto o to prejaví záujem. Zopár akademických ekonómov strávilo dve desaťročia prácou na tejto teórii a jej obhajovaním.7 Okolo blogov bojujúcich za MMT sa vytvorila veľká komunita, ale tieto názory zostávali relatívne okrajové až do roku 2019, keď ich do centra pozornosti dostala členka Snemovne reprezentantov Alexandria Ocasio-Cortez (Demokratka z New Yorku), ktorá tiež uprednostňuje federálnu záruku pracovných miest. Odvtedy je MMT predmetom mnohých akademických diskusií a verejného diskurzu, z ktorých väčšina je výslovne stranícka.8 Aj keď jej zástancovia ešte nedosiahli právomoc určovať americkú hospodársku politiku, zdá sa byť celkom pravdepodobné, že vplyvnejší politici, ktorých politiky vyžadujú deficitné výdavky, by mohli schváliť MMT, aby ospravedlnili svoje rozpočty.
V niektorých prípadoch môžu mať podobný postup aj populárne zábavné relácie. Akonáhle vznikne politické hnutie a ľudia sa začnú stotožňovať s novým súborom myšlienok, dopyt na trhu z tejto novej demografickej skupiny môže podnietiť produkciu ideologicky spriaznenej zábavy bez potreby elitných podporovateľov. Okrem pritiahnutia nerozhodnutých a posilnenia veriacich môže dobre spracovaná politická zábava priniesť svojim autorom slávu a bohatstvo, ak ju veľká časť verejnosti vníma dostatočne na to, aby ju spotrebovávala. V týchto prípadoch, hnutie pochádzajúce z verejnosti používa svoju distribuovanú trhovú silu na stimulovanie výroby a distribúcie obľubovaného naratívu.
Najpredávanejšie príklady tohto druhu zábavy sú bežné v celej americkej histórii. V 19. storočí kniha Chalúpka strýčka Toma pomohla kryštalizovať rastúce nálady volajúce po zrušení otroctva pred americkou občianskou vojnou. Dve generácie po tejto vojne film Zrodenie národa vyvolalo oživenie zaniknutého Ku Klux Klanu a spopularizovalo kostýmy, ktoré sa s Klanom spájajú dodnes. Menej dávno mal film Brokeback Mountain široký divácky ohlas, hneď potom ako sa v polovici 2000-ich rokov názory bežných ľudí začali obracať v prospech manželstva homosexuálov.
V posledných desaťročiach sme tiež svedkami vzostupu celebrít-moderátorov politických diskusných šou, ako sú Jon Stewart a Glenn Beck, ktorých vysielanie stiera hranicu medzi spravodajstvom a zábavou. Miesto [v informačnom ekosystéme] obsadené týmito reláciami je takmer rovnaké ako pri beletrii. Pre túto sebavedomú propagandu existuje značné publikum, mnoho ľudí veľmi prirodzene chce, aby im niekto vysvetlil, ako nové udalosti úhľadne zapadajú do ich súčasného svetonázoru a ako je možné spracovať zjavné výzvy pre ich ideológiu. Konkurenčný boj o toto ustálené publikum formuje výstupy mnohých zabávačov k myšlienkam, ktoré budú pre niektoré konkrétne frakcie príťažlivé.
Hľadanie miesta v informačnom ekosystéme
Aby sme pochopili, ako sa myšlienke v informačnom ekosystéme darí , musíme porozumieť všetkým jeho hlavným častiam, vrátane spotrebiteľov informácií, výrobcov informácií a zdrojov financovania a legitimity. Aby sa vytvorilo miesto, ktoré mu umožní prežiť, musí každý naratív osloviť nejakú skupinu v každej z týchto troch kategórií.
Tieto naratívy a ich podporné argumenty majú vytvoriť aj volebnú základňu pre nejaký program - politický, ekonomický, sociálný alebo iný. Niekedy je cieľom dosiahnuť, aby volebná základňa robila niečo priamo, napríklad fajčenie9 v 20. rokoch minulého storočia alebo neskôr nefajčenie.10 Častejšie je však cieľom zmobilizovať voličov alebo získať širšiu podporu verejnosti na ovplyvnenie tretích strán, akými sú školské rady alebo vedúci podnikov.
Menej často sa tento proces šírenia myšlienok dosahuje prostredníctvom neformálnych sietí, ako sú intelektuáli a vedci, ktorí spolupracovali na propagácii myšlienky.
Celý proces preto zahŕňa tri skupiny: záujmovú skupinu, intelektuálov a influencerov a masovú verejnosť. Záujmová skupina chce presadiť zmenu v masovom presvedčení alebo v masovom správaní, ale nemôže to urobiť priamo. Verejnosť nezmení svoje presvedčenie alebo činy len preto, že im to povie nejaká záujmová skupina. Na presvedčenie sú potrebné argumenty a odôvodnenia intelektuálov - spisovateľov a rečníkov, učencov a komentátorov. Propagáciou hodiacich sa argumentov a vytváraním kariérnych stimulov na vytváranie nových argumentov v prospech pozície, o ktorú sa záujmová skupina snaží, vytvára potrebné páky na úpravu verejnej mienky.
Záujmové skupiny zvyčajne konajú prostredníctvom formálnych organizácií. Príkladom je kampaň z konca 20. storočia zameraná na zníženie hladiny cholesterolu. Naratív v tomto prípade zahŕňal zmenu stravy a predaj výnosných nových statínových liekov. Aj keď veľká časť podnetov pochádza od výrobcov liekov, ktorí financovali priaznivé štúdie a v rámci lekárskej profesie rozdali veľké množstvo peňazí, kampaň sa v tomto rámci popisovala len zriedka. Americká srdcová asociácia propagovala verejnosti, v rámci zvyšovania povedomia, že cholesterol je hrozbe pre zdravie. Medzitým väčšina odborných lekárov ustupovala od odporúčaného zlatého štandardu v použití statínov z Národného programu vzdelávania o cholesterole ( National Cholesterol Education Program -NCEP) v rámci Národného inštitútu zdravia (National Institute of Health - NIH). Táto pozícia sa však postupne obracala po škandále z roku 2004, v ktorom novinári odhalili nezverejnené platby od farmaceutických spoločností autorom odporúčaní NCEP. 11 12
Menej často sa tento proces šírenia myšlienok dosahuje prostredníctvom neformálnych sietí, ako napríklad intelektuáli a vedci, ktorí spolupracovali na propagácii myšlienky „jadrovej zimy“. Začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia bolo mnoho vedcov proti šíreniu jadrových zbraní po celom svete a snažilo sa spomaliť alebo zvrátiť ich šírenie. Predbežné počítačové modely naznačovali, že jadrová vojna môže vyslať dym a prach vysoko do atmosféry, čím zablokuje slnečné svetlo a urobí Zem neobývateľnou. Konferencia asi stovky vedcov diskutovala o hypotéze v apríli 1983. V októbri toho roku vedci vrátane Carla Sagana a Paula Ehrlicha začali kampaň s cieľom spopularizovať túto myšlienku a použiť ju na argumentáciu proti používaniu jadrových zbraní. Začalo sa široko publikovanou prílohou v tlačených novinách, o niekoľko dní neskôr nasledovala reportáž na televíznej stanici ABC News, v decembri bola publikovaná v akademickom časopise Science a nasledujúci rok v populárno-náučnej knihe Chlad a Zima (The Cold and the Dark). 13
Verejne známe argumenty a presvedčivé naratívy sa často vytvárajú po tom, ako sa už rozhodlo presadiť konkrétne stanovisko.
V snahe zabrániť jadrovej vojne títo a ďalší vedci prezentovali jadrovú zimu, ako keby to bola dokázaná teória, a nie hodnoverná hypotéza, a väčšina správ v médiách ich nasledovala. Klimatické modely používané na podporu hypotézy však závisia od mnohých špekulatívnych predpokladov. Neustále sa diskutuje najmä o tom, či je pravdepodobné, že jadrové útoky vyženú dym vysoko do atmosféry, čo by bolo potrebné na vyvolanie trvalého chladiaceho účinku. 14 Je pozoruhodné, že zatiaľ čo väčšina ľudí za touto myšlienkou bola zjavne viac motivovaná altruistickou túžbou zabrániť globálnej katastrofe než straníckymi alebo osobnými cieľmi, mechanizmus vytvárania a šírenia informácií bol takmer rovnaký.
Mnoho zástupcov verejnosti sú ochotní účastníci tohto procesu. Vyplýva to čiastočne z dôvery v inštitúcie alebo lídrov naratívov, ale aj z odstrašujúcej zložitosti sveta, v ktorom žijeme. Je oveľa jednoduchšie prijať príbehy nekriticky, než v nich dôkladne premyslieť každý argument, vyhľadať celistvé informácie a zvážiť ich motívy. Rovnako ako pre intelektuálov, ktorí sa podvedome prispôsobujú forme záujmových skupín, ani tu nie je dôvod pripisovať verejnosti zlé úmysly. Ľudia sú zaneprázdnení. Dôsledné myslenie, zbieranie dôkazov a zdravá argumentácia sú často časovo náročné a v žiadnom prípade to nie sú inštinktívne alebo jednoduché úlohy.
Je dôležité poznamenať, že mnohé z argumentov predložených v prospech danej pozície nie sú skutočnými dôvodmi zástancov tejto pozície. Verejne známe argumenty a presvedčivé naratívy sa často vytvárajú potom, ako sa už rozhodlo presadiť konkrétne stanovisko. To má malý význam pre väčšinu konzumentov argumentov, medzi ktorých nejbezprostrednejšie motívy patrí diskusia s ideologickými spojencami či nepriateľmi. Veľká zbierka slabých alebo odbáčajúcich argumentov slúži tomuto účelu takmer rovnako ako silné argumenty.
Tento proces záujmových skupín ovplyvňujúcich intelektuálov, ktorí potom ovplyvňujú verejnosť ako celok, nie je zďaleka jedinou vecou, ktorá určuje, ktoré informácie sa budú zdieľať a propagovať.
Tento proces nie je ani zďaleka bezproblémový, a len preto, že záujmová skupina takto pretláča svoj záujem a rozhlasuje svoj príbeh, neznamená, že úspešne presvedčí verejnosť. Mnoho z týchto kampaní zlyháva. Akonáhle intelektuáli zoradia svoje najlepšie argumenty a roztočia svoje najlepšie argumentácie, výsledok môže byť jednoducho pritiahnutý za vlasy a nepresvedčivý, alebo môže byť príliš ďaleko za hranicou pohodlnej verejnej mienky. Napríklad, napriek tomu, že z dôvodu ochrany životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat existuje značný verejný tlak v prospech vegetariánstva, tieto argumenty spravidla nezmenili návyky ľudí a podiel Američanov, ktorí sú vegetariánmi, bol v posledných dvoch desaťročiach konštantný. 15
Naratívu by mohla priamo prekážať aj úspešnejšia kampaň jeho oponentov, ako je napríklad hnutie Inteligentný dizajn, ktoré koncom 90. a 20. rokov minulého storočia získalo značnú ľudovú a politickú podporu vďaka think-tankom, akými sú Discovery Institute, ale odvtedy bol zaradený do politického okraja úsilím biológov, vedcov a ateistických aktivistov.
Alebo, ako sa to často stáva pri prípadoch ohnivého politického aktivizmu, naratív môže dosiahnuť podporu jednej frakcie, ale nemôže ovplyvniť frakciu, ktorá v skutočnosti rozhoduje. Toto pestrofarebne zachytil Kurt Vonnegut: „Počas vojny vo Vietname bol každý rešpektovaný umelec v tejto krajine proti vojne. Bolo to ako laser. Všetci sme boli namierení rovnakým smerom. Ukázalo sa, že silu má táto zbraň asi ako keď spadne pudingový koláč z dvojmetrového rebríka. “16
Tento proces záujmových skupín ovplyvňujúcich intelektuálov, ktorí potom ovplyvňujú verejnosť ako celok, nie je zďaleka jedinou vecou, ktorá určuje, ktoré informácie sa budú zdieľať a distribuovať. Svoju úlohu zohrávajú aj ďalšie faktory, od senzácie-chtivosti maximalizujúcej zisk až po skutočnú túžbu informovať obyvateľstvo. Vplyv záujmových skupín môže byť v jednotlivých prípadoch aj potlačený. Tento proces napriek tomu patrí medzi najsilnejšie faktory, ktoré pôsobia pri určovaní tém verejnej konverzácie.
Naša situácia
Ako by teda mala naša spoločnosť reagovať na tento jav? Nemôžeme jednoducho úplne odstrániť záujmové skupiny, ani nemôžeme očakávať, že prestanú presadzovať svoje záujmy. K zdravému informačnému ekosystému dochádza skôr vtedy, keď sú záujmové skupiny obmedzené silnými epistemickými normami a keď jednotlivci inteligentne analyzujú informácie, ktoré majú k dispozícii.
Na individuálnej úrovni je dôležité sledovať celý proces, pomocou ktorého sa k vám naratív alebo informácia dostane. Prečo sa za to platilo? Prečo to bolo napísané? Prečo to bolo vysielané? Prečo zdieľané? Aké boli motivácie ľudí k činom, ktoré viedli k tomu, že sa k vám tieto informácie dostali? Odpovede na tieto otázky týkajúce sa článku alebo videa môžu niekedy odhaliť viac ako jeho obsah. Môžu odhaliť, ktoré perspektívy sa presadzujú a ktoré sa naopak vynechávajú. Spolu s nepríjemnou ochotou priznať si, keď sa mýlime, nám to umožní všimnúť si, že náš obraz je skreslený, neúplný alebo jednoducho nesprávny. Od každého jednotlivca to vyžaduje prácu a určitý stupeň osobnej pokory. Tvrdíme, že sa to oplatí nielen, aby sme lepšie porozumeli základnej realite ako jednotlivci, ale tiež, aby sme umožnili lepšiu kolektívnu schopnosť vytvárania pravdivého obrazu o svete. Bez schopnosti pochopiť odkiaľ naše informácie pochádzajú a prečo sa k nám dostávajú, sme menej schopní spolupracovať pri hľadaní najlepších riešení pre spoločnosť.
Úlohou teda je dostať sa odtiaľto tam.
Na širšej úrovni by verejná diskusia mala klásť oveľa väčší dôraz na racionalitu a dobré úmysly. Aj keď nikto nemôže dosiahnuť dokonalú objektivitu a spravodlivý prístup, tí, ktorí sa o to usilujú, sa dostanú oveľa bližšie ako tí, ktorí to nerobia. To platí tak pre mierku jednotlivca, ako aj pre spoločnosť. V tomto procese môžu pomôcť určité sociálne normy, vrátane rešpektovania rozumu, zvažovania problémov z opačných perspektív a oceňovania prebiehajúceho hľadania stále lepších priblížení sa pravde, pričom by sa jednostrannosť a spiklenectvo vnímali ako hanba, ktorá znižuje postavenie. Najhoršie argumenty nájdu v takom prostredí menšiu váhu a ľudia ľahšie opustia pozície, keď sa stanú neudržateľnými.
Žiadna spoločnosť nemôže zostať funkčná, ak sa jej kľúčoví činitelia, čo príjmajú rozhodnutia, zamerajú na diskusiu o malichernostiach a banalitách, alebo ak ich diskusia nemôže dospieť k dostatočne odôvodneným záverom. Vo funkčnej demokracii je rozhodujúcim činiteľom verejnosť. Funkčná demokracia si preto vyžaduje zdravú verejnú diskusiu. Ak budú záujmové skupiny schopné zaplaviť verejnú sféru hlukom a nezmyslami, ak sa necháme nekriticky unášať prílivom, verejná diskusia nebude schopná dosiahnuť pokrok v dôležitých otázkach. Demokratické politické inštitúcie, ktoré závisia od verejnej diskusie a konsenzu, sa zastavia. V posledných desaťročiach sme boli svedkami toho, ako to paralyzuje americký politický systém.
Úlohou teda je dostať sa odtiaľto tam. Ako sa staneme lepšími v interpretácii informácií, ktoré dostaneme alebo vyhľadáme? Ako vytvoríme kultúru, ktorá vzbudzuje skepticizmus namiesto príslušnosti k svojmu kmeňu? Ako vybudujeme inštitúcie, ktoré sa navzájom strážia v smere k pravde a dobrým úmyslom? Toto sú otázky, ktoré si musíme zodpovedať, aby sme vyriešili epistemickú krízu našej spoločnosti.
Poznámky pod čiarou
“Were Pallets of Bricks Planted at Black Lives Matter Protests?” The Consilience Project, March 1, 2021, https://consilienceproject.org/pallets-of-bricks/
James G. McGann, “2020 Global Go To Think Tank Index Report”, TTCSP Global Go To Think Tank Reports 18 (2021): 44. https://repository.upenn.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1019&context=think_tanks
“America’s Top Think Tanks: A One Billion Dollar Business,” Transparify. December 11, 2014, https://static.squarespace.com/static/52e1f399e4b06a94c0cdaa41/t/548979afe4b042224cd35987/ Táto správa uvádza, že 21 najväčších amerických think-tankov v roku 2013 minulo dohromady niečo cez 1 miliardu dolárov. Ak predpokladáme, že výdavky think-tankov sa riadia štandardnou Paretovou distribúciou, potom môžeme nahrubo odhadnúť, že približne 1% najväčších think-tankov predstavuje asi polovicu všetkých výdavkov think-tankov v USA, pričom celkové ročné výdavky všetkých sú asi 2 miliardy dolárov.
Samo Burja, “Intellectual Authority,” December 30, 2020, http://https://samoburja.com/intellectual-authority/
Arthur Laffer, “The Laffer Curve: Past, Present, and Future,” The Heritage Foundation, June 1, 2004, https://www.heritage.org/taxes/report/the-laffer-curve-past-present-and-future
Jude Wanniski, “Taxes, Revenue, and the ‘Laffer Curve’,” The Public Interest (Winter 1978), https://www.nationalaffairs.com/storage/app/uploads/public/58e/1a4/c54/58e1a4c549207669125935.pdf
K významným teoretikom MMT patrí Stephanie Keltonová, profesorka verejnej politiky a ekonómie na univerzite Stony Brook a autorka bestselleru z roku 2020 Mýtus o deficite. Medzi ďalších významných teoretikov patrí Bill Mitchell a L. Randall Wray, profesori ekonómie na University of Newcastle a Bard College, a spoluautori učebnice MMT z roku 2019 s názvom Makroekonómia.
Pozrite napríklad Dylan Matthews, “Modern Monetary Theory, Explained,” Vox, April 16, 2019, https://www.vox.com/future-perfect/2019/4/16/18251646/modern-monetary-theory-new-moment-explained
“Torches of Freedom,” Wikipedia, updated May 5, 2021, https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Torches_of_Freedom&oldid=1021660408
“Tobacco Control” The BMJ, accessed June 14, 2021, https://tobaccocontrol.bmj.com/
John Abramson and Barbara Starfield, “The Effect of Conflict of Interest on Biomedical Research and Clinical Practice Guidelines: Can We Trust the Evidence in Evidence-Based Medicine?” The Journal of the American Board of Family Practice 18, no. 5 (2005), https://www.jabfm.org/content/18/5/414. Poznamenávajú: „V aktualizácii odporúčaní Národného vzdelávacieho programu o cholesterole (NCEP) z júla 2004 o znížení cholesterolu statínmi zverejnenej v časopise Circulation neboli zverejnené žiadne také konflikty záujmov. Len týždeň po zverejnení odporúčaní, keď sa v tlači začali objavovať konflikty, zverejnil Národný inštitút zdravia (NIH) na svojej webovej stránke kompletný zoznam: 8 z 9 autorov malo finančné väzby na výrobcov statínov. […] [O] ne Autori aktualizácie NCEP, zamestnanec Národného ústavu pre srdce, pľúca a krv (NHLBI) na plný úväzok, ktorý dohliada na formuláciu usmernení o cholesterole, získal 114 000 dolárov za konzultačné poplatky od výrobcov statínov medzi 2001 a 2003 k platu na plný úväzok. “
David Willman, “The National Institutes of Health: Public Servant or Private Marketer?” Los Angeles Times, December 22, 2004, https://www.latimes.com/news/la-na-nih22dec22-story.html
Lawrence Badash, “Nuclear Winter: Scientists In The Political Arena,” Physics in Perspective 3, no. 1 (2001): 76-105
Jeffrey Ladish, “Nuclear War Is Unlikely To Cause Human Extinction,” LessWrong, November 6, 2020, https://www.lesswrong.com/posts/sT6NxFxso6Z9xjS7o/nuclear-war-is-unlikely-to-cause-human-extinction. Pozrite si najmä časť „Modely skupiny Robock pravdepodobne preceňujú riziko“.
Zach Hrynowski, “What Percentage of Americans Are Vegetarian?” Gallup, September 27, 2019, https://news.gallup.com/poll/267074/percentage-americans-vegetarian.aspx
Kurt Vonnegut, “Aggressively Unconventional: An Interview with Kurt Vonnegut,” interview by David Hoppe. Utne Reader, May/June 2003