Vzájomne zaručené zničenie vo vojne informácií
Preklad článku od The Conscilience Project - It's a MAD information war
Originál v angličtine nájdete tu:
https://consilienceproject.org/its-a-mad-information-war/
PREKLAD:
Bez ohľadu na to, kde žijete, ak ste na internete, nachádzate sa vo vojnovej zóne. Možno nepociťujete hrôzu padajúcich bômb okolo seba, ani hrôzy fyzického násilia, ale napriek tomu ste vo vojne. Odkedy ľudia bojujú, vojenská taktika vždy zahŕňala propagandu, manipuláciu s informáciami a klamstvá. Digitálne komunikačné technológie dnes zmenili scenériu toho, čo americká armáda nazýva „nekonvenčnou vojnou“. 1 Na rozdiel od „konvenčnej vojny“ tento druh vojny nie je primárne o použití fyzickej sily a nie je ani o zameraní sa na hmotné vojenské ciele protivníka. Nekonvenčná vojna zahŕňa ekonomickú vojnu (sankcie), kybernetickú vojnu (útoky v digitálnej oblasti) a politickú vojnu (diplomacia), ale najprenikavejšou formou je určitá verzia informačno-naratívnej vojny zameranej na populáciu. Ciele má rovnaké ako konvenčná vojna: získať donucovacími prostriedkami určité politické alebo strategické pozície, ktoré by boli ekonomicky, geograficky alebo vojensky výhodné. V tomto druhu vojny je potenciálnym cieľom myseľ každého občana a medzi taktické víťazstvá by mohli patriť delegitimizované voľby, kolapsy občianskeho diskurzu a vzájomná nenávisť vyvolaná medzi spoluobčanmi.
Rovnako ako ničivá sila jadrových zbraní prinútila ľudstvo uvedomiť si, že vzájomne zaručené zničenie (mutually assured destruction) existuje v extréme fyzického násilia, tak pokroky v informačnej vojne vyžadujú, aby sme čelili tej istej pravde o nevyhnutnom sebazničení touto formou a vzájomne sa od nej vzdialili. Výzvy, ktoré máme pred sebou, sú technologické, psychologické a kultúrne. Prvým krokom je však uvedomenie, že sme uviazli v novom druhu vojny. Ak chceme prežiť, musíme všetci pochopiť, ako k tejto situácii došlo, a pochopiť základnú dynamiku postupujúcich bojových frontov.
Ako občan USA žijúci v tzv. „nerozhodnom štáte“ je možné byť cieľom propagandy na sociálnych sieťach od domácich politických strán aj zahraničných vojenských síl - tento boj prebieha 24 hodín denne, 365 dní v roku, všetko v HD na obrazovke vo vašej dlani.
Nekonvenčné vojny majú svoje preteky v zbrojení medzi bojujúcimi rovnako ako klasické vojny. Techniky informačnej vojny (ako napríklad propaganda) vedci vyvíjali a rozširovali po desaťročia so značnými úspechmi. Tvrdíme, že preteky v zbrojení v kontexte informačných vojen vedú k rovnakému konečnému stavu ako preteky v zbrojení v klasickej vojne: vzájomne zaručené zničenie (VZZ). Štáty počas studenej vojny, keď doktríny a informovanosť o VZZ ukazovali, že použitie jadrových zbraní riskuje zničenie v globálnom meradle, namiesto toho zapojili svoje vojenské a spravodajské zdroje do kampaní nekonvenčnej vojny. Ale až po vynorení digitálnych technológií sa ľudstvo kolektívne stretlo s realitou informačných zbraní hromadného ničenia. V kontexte informačnej vojny je vzájomne zaručené zničenie úplným zrútením spoločných nástrojov poznávania a vyčerpaním jazyka ako nástroja spolupráce, pre všetky skupiny, na všetkých stranách konfliktu.
V dôsledku nedávnych eskalácií nekonvenčnej vojny sa opäť vynorili štúdie a formálna kritika propagandy. Tento článok vykresľuje masívne a sofistikované kampane informačnej vojny, a to ako medzi národnými štátmi (Rusko vs. USA), tak aj medzi politickými stranami v spojených štátoch (demokrati vs. republikáni). Ako občan USA žijúci v tzv. „nerozhodnom štáte“ je možné byť cieľom propagandy na sociálnych sieťach od domácich politických strán aj zahraničných vojenských síl- tento boj prebieha 24 hodín denne, 365 dní v roku, všetko v HD na obrazovke vo vašej dlani. Ľudstvo nikdy nebolo objektom propagandy a informačnej vojny takéhoto druhu a rozsahu. Aké sú dôsledky tejto bezprecedentnej situácie pre jednotlivcov a spoločnosti?
Vzhľadom na pokroky v nekonvenčných vojnách sú otvorené spoločnosti pod paľbou. Sú stále fragmentovanejšie a rozdelenejšie, zatiaľ čo autoritárske spoločnosti sa zatvrdzujú v centralizovaných informačných bublinách, pripravených prasknúť. V podmienkach totálnej informačnej vojny sa demokratickým formám vlády znemožňuje seriózne fungovanie, pretože ľudia nemajú primerané prostriedky na vytvorenie pravdivého obrazu sveta. Bez zdravej tlače, vzdelávania alebo verejnej sféry nie je možné, aby si občania vytvorili realistické výájomné porozumenie sveta. Udržiavanie nedemokratických autoritatívnych štátov je tiež stále ťažšie, pretože samotné politické elity môžu ľahko skončiť v izolovaných bublinách (echo-chambers), bez slobodných a nových pohľadov, potrebných na riešenie skutočne komplexných sociálnych problémov.
…príslušnosť občanov k svojmu skupinovému naratívu je v súčasnosti taká silná, že nestačí ani odhalenie, že boli infiltrovaní nepriateľskými štátnymi aktérmi, aby sa preklenul rozkol v spoločnosti.
V roku 2016 ruskí spravodajskí agenti hackli e-mail Johna Podestu, predsedu kampane Hillary Clintonovej. Po hacknutí založili web „inšpirovaný Wikileaks“ (nazývaný DC Leaks), ktorý obsah e-mailov šíril americkým voličom a medzinárodnej tlači.2 Okrem iných odhalení, poskytli tieto úniky priaznivcom Bernieho Sandersa prehľad o zaobchádzaní so svojim kandidátom počas primáriek. Úniky informácií tiež poukázali na množstvo ďalších informačných operácií, ktoré ruská rozviedka vykonávala aj v iných oblastiach. Niektoré z e-mailov boli votkané do príbehu „Pizzagate“, ktorý falošne tvrdil, že demokratickí lídri držali v zajatí deti v suteréne pizzerie vo Washingtone D.C. Vyplýva to z profilov sociálnych médií, o ktorých je známe, že pochádzajú od agentúry Internet Research Agency (IRA). IRA je pravdepodobne najznámejšia zo všetkých trolích fariem, ktorú ruská vláda prevádzkuje už viac ako desať rokov. Táto štátom spravovaná organizácia zamestnáva stovky ľudí, ktorí pracujú v nenápadnej administratívnej budove na predmestí Petrohradu. 3
Aj keď by bolo ľahké považovať DC Leaks za zasahovanie do volieb v prospech Trumpa, skutočný stav ruských operácií je oveľa širší a podkopáva všetky strany politického spektra. Jeden konkrétny prípad ukazuje relatívnu jednoduchosť, s akou môže bábka alebo falošný účet ruskej rozviedky pomocou sociálnych médií oklamať demonštrantov, aby začali konať v uliciach amerického mesta. 4 V roku 2017 sa o jednom z najsledovanejších černošských aktivistických Twitter kanálov (@Blacktivist) 5 ukázalo, že je jedným z mnohých falošných účtov založených ruskými trolmi. Spolu s ďalším, s názvom @WokeBlack, sa tieto účty podieľali na organizovaní protestov v amerických mestách. 6 Príspevky Blacktivistu boli retweetované v miliónoch. Často boli chápané ako výstižné a platné názory na rasovú situáciu v USA. Blacktivist a WokeBlack povzbudzovali voličov čiernej pleti, aby volili v nerozhodnýcj štátoch kandidátku Jill Steinovú za Zelených, aby ich hlasy dopomohli dostať sa Clintonovej do Bieleho domu. To poukazuje na znepokojujúci fenomén, v ktorom je príslušnosť občanov k svojmu skupinovému naratívu v súčasnosti taká silná, že nestačí ani odhalenie, že boli infiltrovaní nepriateľskými štátnymi aktérmi, aby sa preklenul rozkol v spoločnosti.
Je známe už od počiatkov vojenskej stratégie, že je možné byť oslepený vlastnou dymovou clonou a je to ešte horšie, keď ju používa aj nepriateľ.
Jedným z bežných nepochopení informačnej vojny a propagandy je, že zahŕňa iba šírenie klamstiev a falošných správ. Toto sú samozrejme kľúčové nástroje, ale uvedomte si, že emaily publikované na serveri DC Leaks nie sú len falzifikáty, a myšlienky Blacktivistu nie sú len jednoducho nesprávne. Je to práve to, že sú pravdivé, čo ich robí silnými a potenciálne silnejšie rozdeľujúcimi. Toto je jeden z možných cieľov informačnej vojny (obzvlášť to platí pre ruský štát): zasiať semená vnútorného rozporu, zmätku a v konečnom dôsledku epistemického nihilizmu (nemá zmysel hľadať pravdu). 7 Ako uvidíme, „fakt-checking“ a odhaľovanie falošných správ sú len malou časťou riešenia, pretože veľká časť toho, čo by sa malo klasifikovať ako propaganda, prejde skúškou seriózneho preverovania faktov. 8 Podrobne sa pozrieme na propagandu - vrátane jej rôznych definícií a techník - v druhej časti tejto série.
Ukazuje sa, že počas volieb v roku 2016 zdieľali Američania ruskú propagandu na sociálnych sieťach stovky miliónov krát. 9 Odhaduje sa tiež, že v tom istom čase pochádzala pravdepodobne až takmer pätina diskusií Američanov na Twitteri od botov. 10 Americkí občania boli vystavení botom a AI bábkam, ktoré vytvorili ich vlastné politické strany, ako aj zahraničné armády a hackeri. Celá táto aktivita bola chápaná ako nová trieda informačnej vojny, často nazývaná aj počítačová propaganda. 11 Existuje mnoho definícií tohoto termínu, ktorý pomenúva proces, ktorý vedie k informačným zbraniam hromadného ničenia.
Kým voľby v USA v roku 2016 boli prelomom v počítačovej propagande, ten istý jav v zásade zachvátil planétu, a to už od roku 2010. Ukrajina, Estónsko, Čína, Irán, Mexiko, Spojené kráľovstvo a USA majú za sebou veľké politicky významné incidenty počítačovej propagandy. 12 V rôznych akademických centrách a think-tankoch prebieha výskum počítačovej propagandy, vrátane napr. Oxford Internet Institute, Stanford Internet Observatory a Digital Forensics Lab Atlantickej rady (Atlantic Council). Dôraz bol kladený predovšetkým na techniky, organizácie a forenzné prístupy, odhaľujúce nebezpečný nový front digitálne vylepšenej nekonvenčnej vojny. Domnievame sa, že tento front vedie k vzájomne zaručenému zničeniu, ako všetky fronty závodov v zbrojení v zbraňových technológiách.
V určitom zmysle je vzájomne zaručené zničenie v kontexte informačnej vojny jednoduché. Je známe už od počiatkov vojenskej stratégie, že môžete byť oslepení vlastnou dymovou clonou a je to ešte horšie, keď ju používa aj váš nepriateľ. Použitie efektívnych taktík manipulácie s informáciami na prinútenie nepriateľa si vyžaduje vytvorenie organizácií, ktoré sa špecializujú na výrobu a užívanie takýchto vojenských nástrojov. História naznačuje, že dosiahnuť dôveru a spoluprácu v rámci vlád, ktoré udržiavajú rozsiahle a komplexné propagandistické operácie, môže byť ťažké. Stalinovu smrť v Rusku možno aspoň čiastočne pripísať tomuto nedostatku dôvery. Stalin trávil posledné dni v bunkri, paranoidný a trpiaci následkami vytvorenia takmer úplne zmanipulovaného informačného prostredia. Svedectvá ukazujú, že počas studenej vojny CIA aj KGB používali klamlivé techniky na presvedčenie vlastných vládnych agentúr o úspechu svojich kampaní (napr. Agentúry klamali svojich vlastných kolegov, aby si zaistili nepretržitú podporu svojej práce). Spoločnosti, ktoré závisia od spolitizovanej kontroly informácií, skončia tak, že politických lídrov i masy zahalia do obyčajných simulácií reality. 13
Dosiahli sme bod, v ktorom sa rozdiel v množstve zmenil na rozdiel v druhu.
Myšlienka, že akákoľvek skupina lídrov je imúnna voči kognitívnym a emocionálnym deformáciám, ktorými pôsobia na masy, je mylná. Aj keď malá politická elita môže vedieť viac ako väčšina ostatných členov ich spoločnosti, napriek tomu je epistemicky obmedzená svojím postavením, ako riešiteľov problémov, ktorí sú oddelení od skutočných slobodných a otvorených tokov informácií. Nemôžu pohodlne dôverovať vysokým úradníkom vo vlastnom spravodajstve a armáde, ktorí sami pracujú v oblasti manipulácie s informáciami a majú záujem udržať si prácu a dobrú povesť. Tiež sa nemôžu spoliehať na vzdelaných a odborných členov bežnej populácie, ktorí sú v skutočnosti celoživotnými obeťami manipulácie s informáciami. Nemôžu sa spoliehať ani na vstupy cudzích národov, ktoré sa systematicky pokúšajú kontrolovať, aké informácie majú ich protivníci k dispozícii a ako sú zarámcované. Časom, rúcajúca sa špirála nedôvery a zmätku degraduje kapacity rozhodovania a riešenia problémov, až kým sa sociálny systém nezrúti, ako sa to nakoniec stalo aj v Sovietskom zväze. 14
Politicky motivovaná informačná asymetria prináša iba krátkodobé výhody. Sociálne systémy tohto druhu sú rozložené dlhodobými dôsledkami škôd spôsobených na verejnej schopnosti odhaľovania pravdy. Tí, ktorí presadzujú otvorenú spoločnosť, si už dávno všimli nebezpečenstvo možnej centralizácie a politizácie kontroly informácií. V podmienkach vytvorených pokrokom v digitálnych technológiách sa však problémy informačnej vojny stávajú komplexnejšími.
Politické strany v najotvorenejších spoločnostiach sveta využívajú v rámci volebných cyklov bezprecedentné nástroje informačnej vojny na svojich vlastných obyvateľov, či už si to uvedomujú, či nie. Úloha Cambridge Analytica pri Trumpovom zvolení je v súčasnosti všeobecne známym faktom. Ale veľmi málo sa hovorilo o armádach najatých trollov, ktorí sa zrazu vynorili, aby nasledovali a podporovali Bidena a Harrisovú, z ktorých mnohí boli outsourcovaní na trolliu farmu v Indii. 15 Chatovacie boty a botnety vytvorili obe politické strany vo voľbách v rokoch 2016 aj 2020. Bola to ale Obamova kampaň v roku 2012, ktorá skutočne prelomila ľady vo využívaní počítačovej propagandy v domácej sfére. 16
Títo bojovníci digitálnych informácií majú dopady v skutočnom svete.
Niektorí môžu tvrdiť, že ide len o prirodzené rozšírenie propagandy vytváranej politickými stranami v minulosti, ktorá bola v USA vždy intenzívna. To platí rovnako, ako je pravda aj to, že atómová bomba je jednoducho prirodzeným rozšírením zbraňových systémov minulosti. Dosiahli sme bod, v ktorom sa rozdiel v množstve zmenil na rozdiel v druhu.
Historicky, keď technológie zbraní prekročili určité prahy ničivosti, vojenské a vládne reakcie vyústili do rozšírených predpisov a medzinárodných dohôd o ich použití. Tento proces nastal s biologickými zbraňami a s atómovými zbraňami. Tvrdíme, že existujú aj informačné zbrane hromadného ničenia, ale ešte neboli ako také rozpoznané. Politickí aktéri dodržiavajúci zákony ich preto môžu používať beztrestne a bez chápania škôd spôsobených verejnej sfére a spoločnému informačnému ekosystému.
Každá väčšia vláda má svoju vlastnú verziu ruskej IRA. 17 Tieto organizácie by sa mali presnejšie označovať ako armády kyborgov. Skladajú sa zo zmesi ľudských mozgov, kultúrneho softvéru (memov), digitálneho hardvéru a umelej inteligencie. Na oddeleniach sa nachádzajú stovky jednotlivcov, ktorí pracujú na smeny 24 hodín denne. Jeden jednotlivec môže viesť tucty alebo stovky účtov na sociálnych sieťach v podobe bábok. Mnoho z týchto účtov bude automatizovaných pomocou vlastného počítačového kódu. Tímy spisovateľov produkujú obsah pre organizované kampane. 18
Vchádzame do ríše dystópií.
Títo bojovníci digitálnych informácií majú dopady v skutočnom svete, ďaleko za hranicami hádok, ktoré vyvolávajú na Twitteri. Ako je popísané vyššie, existujú prípady, kedy boli protivládne protesty v USA organizované falošnými účtami zriadenými zahraničnými vládami. 19 V Mexiku a na Filipínach voľby zásadne narušili rozsiahle operácie, ktoré pravdepodobne zahŕňali trollie farmy zahraničných vlád. 20 Mnoho ľudí v USA si neuvedomuje, že aj v Nemecku bol v roku 2020 napadnutý aj jeho kapitol, tesne pred tým, než ten v americkom hlavnom meste, pravdepodobne tiež z veľkej časti kvôli eskalácii domácej počítačovej propagandy zahŕňajúcej trollie farmy. 21
Teraz si predstavte blízku budúcnosť, v ktorej sa virtuálna realita (VR) a rozšírená realita (AR) spojili s platformami sociálnych sietí. Táto budúcnosť je bližšie, ako by ste si mohli myslieť: Facebook kúpil v roku 2014 Oculus Rift za viac ako 2 miliardy dolárov, pričom sa značka stala jedným z hlavných hráčov vo svete VR. Tento priemysel sa snaží poskytnúť radikálne pohlcujúci zážitok, ktorý doslova prekrýva digitálnou simuláciou celok individuálneho prežívania.
Čoskoro bude možné stráviť nespočetné hodiny zapojený do náhlavných súprav VR a zažívať ekvivalent „spravodajského kanála“, ktorý pohltí celé vaše zmyslové prežívanie. Nejde o malú obrazovku v ruke. Keď je príbeh vysielaný z miesta, ste „tam“ spôsobom, akým ste nikdy predtým nemohli. Ďalej si predstavte, že by sa na scénu dostali aj tzv. „deep fakes“. Tieto podvrhy sú technicky vyspelé digitálne falzifikáty, zvyčajne vo forme videozáznamov, ktoré ukazujú, ako niekto robí alebo hovorí niečo, čo nikdy neurobil alebo nepovedal. To by znamenalo, že politické odkazy vám môžu byť doručené prostredníctvom simulovaného obrazu vášho najlepšieho priateľa, alebo zosnulého otca. To prináša mikrocielenie politických odkazov na úroveň emocionálnej manipulácie, ktorá bola predtým nepredstaviteľná. Vstupujeme do ríše dystópie.
S touto bezprecedentnou úrovňou presvedčovacích informačných technológií by malo byť zrejmé, že ak vlády a mediálne elity zneužijú svoje právomoci, môžu byť vytvorené technológie, ktoré by boli ekvivalentom duševného väzenia. Tieto digitálne prostriedky by umožnili vymývanie mozgov v rozsahu, ktorý by mohol zachytiť celú generáciu myslí, najmä ak by sa vyvinul populárny a predajný spôsob na implementáciu. Pozeráme sa na ekvivalent zbraní, ktoré môžu zničiť aj celý národ - ibaže nikto neumrie, namiesto toho „prídu o rozum a srdce“ na úkor vôle tých, ktorí ovládajú VR technológie únosu pozornosti. Už nie je nezmysel, zvažovať ako realitu svet automatizovaného počítačového psychologicky neodolateľného vymývania mozgov, dodávaného vo veľkom. Aj keď je tento scenár stále sci -fi, lídri v oblasti počítačovej propagandy sa už obávajú, ako dlho nám zostáva, kým sa tieto trendy začnú prejavovať. 22
Spoločnosť zostala balansovať na okraji masového šialenstva, zachytená dynamikou vzájomne zaručeného zničenia a dosahujúca konečný limit vojenských stratégií totálnej vojny. Ako sme sa dostali na toto zradné miesto?
Pozor: Králičie diery a zrkadlové siene
Jednou z ťažkostí pri skúmaní neregulárnej vojny je, že samotné texty poskytujúce informácie o tejto téme môžu byť samy zbraňami informačnej vojny. Ako si napríklad prečítate knihu od Američana, ktorý píše o KGB, ako si môžete byť istý, že nejde o nástroj CIA? Mohlo by sa to zdať absurdné, keby sa o CIA už nevedelo, že vydáva knihy, o väčšine ktorých by ste nikdy nerozpoznali, že majú so CIA niečo spoločné. A potom si treba položiť otázku: nie je aj tento text tu, ktorý čítate, len nejakou propagandou?
Tieto pasce zaznamenáva niekoľko nedávnych vedcov v oblasti propagandistickej analýzy. Ukazujú, ako samotné informovanie verejnosti o množstve a účinnosti počítačovej propagandy len podporuje ciele niektorých propagandistov. Ak je cieľom dosiahnuť, aby bola cieľová populácia zmätená a podozrievavá voči všetkým svojim informačným zdrojom, a teda neschopná účinne kooperovať, potom by sa tento cieľ dosiahol aj tým, že by si každý myslel, že všetko je propaganda. Naviac, keď predmetná propaganda vyvoláva oprávnené obavy alebo predstavuje overiteľné a odsudzujúce skutočnosti (napríklad DC Leaks), potom upozornenie na informačnú vojnu podporuje ciele tých, ktorí ju vedú.
Rovnako, keď niekto „odhaľuje ruskú propagandu“, ako sme to do istej miery urobili my, je ťažké povedať, či sa vo vojne nestaviame na niečiu stranu. Skutočne sa zdá, že to môže byť súčasťou útočného alebo obranného manévru. Hneď ako sa vedomie zameria na mechanizmy informačnej vojny, rozvinie sa zrkadlová sieň, v ktorej môže potenciálne všetko vstúpiť do víru podozrenia. Pri skúmaní králičích dier o informačnej vojne je preto potrebná opatrnosť.
Nie každý človek v našej vojnou zničenej verejnej sfére je bojovník. Vzdelávanie môže stále prebiehať, aj keď veľká časť informačného prostredia zahŕňa donucovaciu manipuláciu myšlienok v zlej viere. Jedným z celkových cieľov tejto série článkov je poskytnúť nástroje a poznatky potrebné na rozpoznanie rozdielu medzi vzdelávaním a propagandou. Po dokončení by mala byť aj samotná séria jasne identifikovateľná, ako komunikácia v dobrej viere, motivovaná záujmom o vzdelávanie a nie o boj.
Uskladnenie jadrových zbraní neznamenalo koniec vojny; znamenalo to začiatok vojny inými prostriedkami.
Steven Pinker poznamenal, že viac ako pol storočia nedošlo k žiadnej veľkej vojne a že celkovo, ako sa história vyvíjala, relatívne rozsahy a násilnosť ozbrojených konfliktov utíchli. Naznačuje, že je to znak pokroku smerom k mieru, spravodlivosti a pravde. 23 V tomto opakuje iných, ako napríklad Francis Fukuyama, ktorý tvrdil, že Západ dosiahol koniec dejín, čo v istom zmysle znamená koniec veľkých vojen. 24 To môže byť obhájiteľné v kontexte vojny ako niečoho, čo zahŕňa iba bomby a zbrane. Avšak nekonvenčná vojna naberá na intenzite, rozsahu aj dopade. Totálna vojna medzi veľkými národnými štátmi sa v skutočnosti neznížila; namiesto toho sa iba transformovala na niečo fyzicky menej, ale psychicky viac násilné.
Vzhľadom na dlhú históriu ľudstva vo vojnách a fyzických konfliktoch môže byť ťažké pochopiť, že v súčasnosti je prevládajúcim spôsobom vojenskej akcie nekonvenčná vojna. Dnes sa konvenčný (kinetický/fyzický) boj používa na podporu nekonvenčných ťažení. Bomby a zbrane nie sú hlavnou udalosťou; namiesto toho sú zahrnuté do širšej stratégie, vrátane informačnej, ekonomickej, politickej a psychologickej vojny. Táto reorientácia sa začala ešte počas studenej vojny a postupom času sa stále viac upevňovala vo vojenskej stratégii.
Samozrejme, došlo aj k nárastu konvenčných zbraní, vrátane jadrových. Ale ako poznamenáva Yuval Harari, bolo veľmi nepravdepodobné, takmer neuveriteľné, že „nikto z veľkých zbraní nevystrelil“. 25 Prečo nie? Ľudia vždy používali najsilnejšie prostriedky fyzického násilia, ktoré mali k dispozícii. Stačí vedomie vzájomne zaručeného zničenia? Pravdepodobne nie, a bomby by boli spadli, nebyť prevodu vojenských a vládnych investícií do nekinetickej vojny. Uskladnenie jadrových zbraní neznamenalo koniec vojny; znamenalo to začiatok vojny inými prostriedkami.
Keď USA vstúpili do 2. svetovej vojny, došlo k obrovskému množstvu súvisiacej propagandy. To zahŕňalo desaťtisíce brožúr a hodiny rozhlasového vysielania určené na prípravu cesty pre mužov, zbrane, tanky a lietadlá. Takto sa tradične používali taktiky informačnej vojny: ako podpora fyzického násilia a ako prostriedok na prevrátenie morálky civilného obyvateľstva a vojakov s cieľom uľahčiť cestu dobývania. Informačné a spravodajské jednotky v dejinách pracovali na podpore víťazstva získaného použitím sily.
Keď však USA a ZSSR začali studenú vojnu, v tieni atómových zbraní sa situácia zásadne zmenila. Totálna vojna sa neskončila; stala sa iba menej očividnou: zmenila sa na vojnu myšlienok. 26 Proxy vojny, ako Kórea a Vietnam, sa viedli ako súčasť symbolických manévrov širšej totálnej informačnej vojny. S výhodou spätného pohľadu je studená vojna všeobecne chápaná ako kultúrna vojna, čo je len ďalší spôsob, ako hovoriť o informačnej vojne. Proxy vojny boli viac o manipulácii s informáciami, ako o získavaní zdrojov vojenským dobývaním. Dohody medzi veľmocami počas studenej vojny nevytvorili mier, iba obmedzili fyzické násilie, aby uvoľnili miesto neobmedzenej informačnej, politickej a psychologickej vojne.
Kumulatívnym efektom je však vytvorenie prostredia navzájom rezonujúcich a posilňujúcich sa symbolov a obrazov, ktoré v priebehu času pôsobia na zmenu myslenia, dispozícií a správania.
Marshall McLuhan údajne vyslovil: „[atómová] Bomba je čistá informácia.“ 27 Myslel tým, že jadrové zbrane sú len čiastočne nástrojmi fyzického ničenia. Sú tiež výtvormi vedcov a politikov, a preto existencia atómových bômb so sebou prináša rozsiahlu sieť komunikácie a informácií. Z toho istého dôvodu vyžaduje „jadrový vek“ režim rozsiahlej kontroly informácií. Jean Baudrillard, ktorý bol ovplyvnený McLuhanom, tiež písal konkrétne o spôsobe, ako jadrové zbrane a energia vyžadujú nové formy správy informácií, aby poskytovali presvedčivé naratívy a vytvárali „simulácie“ rizika, bezpečnosti a vedeckej autority. 28 Studená vojna zahŕňala veľmi skutočné a bezprostredné existenčné riziko, ale aj manipuláciu verejného pohľadu na toto riziko, prostredníctvom praktík informačnej vojny. Príklad úlohy Carla Sagana v diskutabilnej vede (ale brilantnej propagande) okolo „jadrovej zimy“ bol podrobne prediskutovaný na inom mieste. 29
Studená vojna sa odohrala v historickom bode, kedy rozvoj komunikačných technológií umožnil novú formu medzinárodnej „psychologickej vojny“. Toto bol preferovaný termín, ktorý používal Eisenhower na opis svojho prístupu k nekonvenčnej vojne. Začiatkom konca 19. storočia sa povaha informačného ekosystému ľudstva navždy zmenila kaskádou technológií spojených s „komunikačnou revolúciou“: telegraf, telefóny, rádio, periodiká hromadného obehu, film, televízia, email a internet . To vytvorilo operatívny koncept „globálnej verejnej mienky“, ktorú bolo možné osloviť v reálnom čase. 30
V čase, keď prebiehala studená vojna sa reklama a styk s verejnosťou (PR) stali veľkými priemyselnými odvetviami a boli začlenené do všetkých úrovní komunikačných médií. Bežným prístupom k propagande bola jej „kamufláž“, aby nebola ruka vlády alebo PR orgánu zjavná. 31 To znamená, že je možné použiť celú škálu dostupných médií, ktoré počas studenej vojny zahŕňali organizované kampane prejavujúce sa do tlače (noviny a časopisy), rozhlasu, televízie, filmov, eventov (ako sú prehliadky a obrady), vysokého umenia a aj akademických prác a kníh. Väčšina ľudí, ktorí sa stretnú s ktoroukoľvek z týchto foriem médií, by ju pravdepodobne nepovažovala za súčasť širokej kampane psychologickej vojny. Kumulatívnym efektom je však vytvorenie prostredia navzájom rezonujúcich a posilňujúcich sa symbolov a obrazov, ktoré v priebehu času pôsobia na zmenu myslenia, dispozícií a správania. 32
Spoločná infosféra je teraz ovplyvnená širším spektrom ohrozujúcich aktérov s rôznymi cieľmi, objektami a záujmami.
Určiť obsah a umiestnenie tejto vojny je ťažké. CIA aj KGB napríklad pracovali vo vnútri aj v okolí „mierového hnutia“ v USA aj Európe. Ich práca sa často líšila vo výsledku, ale používala rovnakú základnú taktiku: podnecovať a podporovať hnutia a protesty, ktoré zjavujú legitimitu jednej ideológie (alebo nelegitimitu druhej). V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola CIA jednou z hlavných mecenášov Národnej študentskej asociácie, jednej z najväčších študentských organizácií v USA, so zástupcami na vysokých školách po celej krajine. Národná študentská asociácia organizovala protesty za slobodu prejavu, desegregáciu, proti vojne, proti kolonializmu a za feminizmus. Cieľom zapojenia CIA bolo zviditeľňovaním disentu demonštrovať, že USA sú otvorenou spoločnosťou, a odlíšiť sa tak od Sovietskeho zväzu. V „slobodnom svete“ študenti dokázali povedať svoj názor a protesty dokázali zmeniť verejný sentiment a dokonca aj právo. CIA využila túto operáciu aj na sledovanie všetkých študentských radikálov a udržanie protestných hnutí v určitých „bezpečných medziach“.33
KGB sa naopak zúčastňovala na organizácii medzinárodnej vedeckej spolupráce, na západe zameranej na protesty proti šíreniu jadrových zbraní. Zariadili únik dokumentov z Pentagonu, aby vyvolali strach z americkej agresie v rámci európskych krajín a pritlačili ich k mieru. Mená a adresy stoviek agentov CIA zverejnili v knihe vydanej v angličtine s názvom Kto je Kto v CIA. CIA na to reagovala vydaním podobnej knihy, ktorá sa jednoducho nazýva KGB. 34 V širšom zmysle Sovietsky zväz propagoval ideologickú vojnu prostredníctvom kultúrnej diplomacie zahŕňajúcej podujatia vysokej kultúry vrátane baletu, klasickej hudby, literatúry, vedy a ďalších aspektov ruskej kultúry. Cieľom tejto propagandy bolo ukázať, že USA sú nezrelé, kapitalistické a povrchné, a preto nie sú schopné poniesť skutočnú víziu budúcnosti ľudskej rasy. 35
Oba národy sa zamerali na vzdelávacie inštitúcie, doma i v zahraničí. 36 Tento posun priviedol vojnu výslovne do oblasti medzigeneračného prenosu, o ktorom sme diskutovali v našom článku o krízach vo vzdelávaní ako o primárnej sociálnej funkcii.37 Informačná vojna sa zameriava na hlbokú sociálnu štruktúru spoločností, rovnako ako sa deštrukcia ciest, plodín a vojenských cieľov zameriava na hlbokú fyzickú infraštruktúru. Obe vytvárajú podmienky, v ktorých normálny život nemôže pretrvať. Spoločnosti sú spravené zraniteľnými voči rozdeľovaniu, vzájomného antagonizmu a manipuláciám vonkajšími aktérmi.
Mohlo by sa zdať, že manipulácia s informáciami a vzdelávaním je menej nebezpečná ako ničenie ciest a energetických sietí. Nie je to však pravda. Ako ukazuje náš článok o vzdelávacích krízach: bez koherentných procesov medzigeneračného prenosu spoločnosti zlyhávajú. 38 Jedným z výsledkov studenej vojny bolo vytvorenie vzdelávacích infraštruktúr na celom svete, s veľmi špecifickými vlastnosťami, otlačkami, ktoré zostali po desaťročiach trvajúcich kampaniach používajúcich poznanie ako zbraň.
Čo sa stalo s rozsiahlou infraštruktúrou vybudovanou na vedenie psychologickej vojny po skončení studenej vojny? Nebola rozobratá; jednoducho sa začala využívať inak.
Informačná vojna štátov proti štátom v súčasnosti prebieha vo veľkom, ale teraz je to komplexný scenár mnohých hráčov, v ktorom digitálne technológie umožňujú aj relatívne malým subjektom mať potenciálne významný vplyv. Jasný nedávny príklad možno pozorovať v prípade „fake news city“, malej mestskej oblasti v Macedónsku (dnes Severné Macedónsko), ktorá zaplavila USA dezinformáciami a získala si tým obrovské zisky. 39 Spoločná infosféra je teraz ovplyvnená širším spektrom ohrozujúcich aktérov s rôznymi cieľmi, objektami a záujmami. Priemerný občan musí žiť s psychologickými rizikami tohto nového druhu medzištátnej vojny.
Pravdepodobne najdôležitejší nedávny vývoj v oblasti nekonvenčných vojen sa uskutočnil v politických kampaniach konkurujúcich si strán v západných demokraciách, najmä v USA. Kultúrne vojny v USA sú nekonvenčnými vojnami a demokrati s republikánmi v krajine proti sebe neustále vedú nekonvenčnú vojnu. Výsledkom je vnútorná propagandizácia USA v dôsledku neregulovanej konkurencie medzi jej politickými stranami. Informácie a legislatíva (teraz v kontexte pandemických, biomedicínskych opatrení) sa používajú ako súčasť tejto domácej nekonvenčnej vojny. Demokrati a republikáni majú teraz k sebe rovnaký vzťah, aký mali USA (ako celok) k Sovietskemu zväzu počas studenej vojny.
Najlepšia propaganda nevyzerá ako propaganda.
Je pravdepodobné, že kontinuálna eskalácia občianskej nekonvenčnej vojny v USA nebude mať iný výsledok ako vzájomne zaručené zničenie. V skutočnosti to prinajmenšom bude znamenať rozpustenie únie konfliktom a koniec národa ako experimentu s otvorenou spoločnosťou. Ako ukazuje niekoľko našich súvisiacich článkov (Conscilience Papers), spoločnosť podlieha rozsiahlej zle myslenej komunikácii v médiách a endemickému vzoru politických aktérov, ktorí šíria myšlienky tým, že podporujú tajné dohody medzi špeciálnymi záujmovými skupinami, intelektuálmi a tlačou. 40 Spolu s eskaláciou informačnej vojny sa začínajú ukazovať úplné dôsledky našej súčasnej situácie.
Je dôležité povedať, že vojna, ktorá prebieha, je takmer neviditeľná. Je to jednak preto, že informácie sú „maskované“, a jednak preto, že medzi bojovníkmi a obeťami sú spoluobčania tej istej krajiny. Najlepšia propaganda nevyzerá ako propaganda. Tí, ktorých sa to týka neveria, že sú objektami propagandy.
Existuje niekoľko znakov, ktoré naznačujú, kedy sú populácie predmetom informačnej vojny. Skupiny majú tendenciu rozdeľovať sa na ideologické „strany“, z ktorých každá má svoju „propagandistickú bublinu“, založenú na informáciách z konkrétnych zdrojov médií. 41 Výsledkom je redukcia komplexných politických otázok na binárne a polarizujúce návrhy, epistemicky aj eticky. Každá strana má svoj vlastný informačný kanál, ktorý im presne hovorí, ako je druhá strana hlúpa a neetická. Obe strany veria, že tá druhá strana je zmanipulovaná a že ich strana nie je. Opozičná skupina je nastavená tak, aby bola obetným baránkom a marginalizovaná. Informačná vojna vytvára nebezpečné podmienky, ktoré nie sú vhodné pre otvorenú komunikáciu, zdravú socializáciu alebo efektívnu spoluprácu. Nevinní jedinci sa ocitajú v krížovej paľbe.
So správnym súborom technologických inovácií by mohla byť informačná sféra do určitej miery „demilitarizovaná“.
Ako sa vyhneme tomu, aby sme sa stali obeťami informačnej vojny? Ako môžeme pôsobiť ako mierové sily, terénni zdravotníci alebo aktivisti odzbrojenia? Všimnite si, že otázka nie je „Ako vyhráme informačnú vojnu?“ Toto je kritický bod: v tejto vojne sa rovnako ako v jadrovej vojne nedá vyhrať. Musíme súhlasiť s odložením našich najsilnejších zbraní nekonvenčného boja, rovnako ako sme doteraz odložili naše najsilnejšie zbrane fyzického násilia.
Ale skôr, ako sa budú môcť vykonávať tieto druhy činov, musí obyvateľstvo nájsť spôsob, ako sa chrániť a zriadiť ekvivalent demilitarizovaných zón. Spoločnosti musia začať obnovovať kultúrne oblasti, v ktorých môže prebiehať vzdelávanie, a nie informačná vojna. Pravdou vojny je, že nie každý vo vojnovej zóne je bojovník, a to platí najmä vo vojne zameranej na populáciu. V teréne sú prítomní okoloidúci, nevinní, ako aj zdravotníci a novinári. Informačná vojna sa snaží naverbovať všetkých prizerajúcich sa do psychického násilia. Je možné odolať tomu, aby sme sa dostali do boja, ale iba v určitých kontextoch a za určitých podmienok. Vyžaduje sa, aby ľudia rozumeli, kedy používajú jazyk ako zbraň na boj v kultúrnej vojne a kedy ho používajú na dosiahnutie vzájomného porozumenia. Aby bolo možné navrhnúť a implementovať obranné taktiky, vyžaduje to pochopenie techník a dopadov informačnej vojny. 42
Techniky informačnej vojny sú čoraz digitálnejšie. Botnety riadené umelou inteligenciou, ktoré ovládajú „kyborgovia“-bojovníci s informáciami, sa teraz pohybujú naprieč platformami sociálnych médií ako digitálny blitz-krieg. Niektoré z našich obranných opatrení musia byť hlboko technické, vrátane opatrení v oblasti digitálnej kriminalistiky, automatizovaného „overovania faktov“ a širšej kybernetickej bezpečnosti. So správnym súborom technologických inovácií by mohla byť informačná krajina do určitej miery „demilitarizovaná“. Takéto riešenia však nestačia. Bez správnych psychologických schopností a kultúrnych motivácií by sa nástroje navrhnuté na odzbrojenie samy mohli stať zbraňami, podobne ako sa dnes stávajú webové stránky „overujúce fakty“.
Dopady informačnej vojny začínajú ako psychologické a kultúrne a potom začínajú ovplyvňovať aj hlbšie aspekty spoločnosti, ako sú ekonomika, verejné zdravie a infraštruktúra. Tieto základné systémy závisia od nášho zdravého úsudku a duševného zdravia, a keď už nie sme schopní spoločne porozumieť svetu, začnú chátrať. Populácie zacielené informačnou vojnou môžu prežívať hlboko dezorientujúcu kognitívnu disonanciu, emocionálnu nestálosť a (v mnohých prípadoch) sklony k extrémizmu, morálnej nadradenosti a v konečnom dôsledku k fyzickému násiliu. Dopady sú zničujúce na vzťahy, etiku a rozhovory („ducha“) našich komunít. Tieto dopady sa môžu udiať aj bez toho, aby si to uvedomovali práve tie komunity, na ktoré sa zacieľuje, a tie sa nikdy nedozvedia, že ich rozpustenie alebo transformácia bola výsledkom nekonvenčnej vojny. Preto aj naša obrana pred zasahovaním do vojny musí byť psychologická a kultúrna. Musí zahŕňať mediálnu gramotnosť, inovácie vo vzdelávaní a príbuzných inštitúciách a vytváranie nových verejných fór, ktoré umožňujú kolektívne pochopenie sveta.
Existuje potenciálna budúcnosť, v ktorých by sa technológia, ktorá sa v súčasnosti používa na tvorbu informačných zbraní hromadného ničenia, mohla použiť na vytvorenie najsilnejších vzdelávacích infraštruktúr, aké kedy ľudia zažili. Musíme sa pre ňu ale rozhodnúť, pretože toto nie je zatiaľ naša predvolená cesta. V opačnom prípade nemá otvorená spoločnosť budúcnosť.
Terminológia sa tu mení a americká armáda identifikovala skupinu pojmov: psychologická vojna, nekonvenčná vojna, vojna 4. alebo 5. generácie a asymetrická vojna. Pozri: Army Special Operations Forces Unconventional Warfare: Field Manual No. 3-05.130 (Washington, DC: Headquarters, Department of the Army, 2008).
Thomas Rid popisuje tieto udalosti najpodrobnejšie: Active Measures: The Secret History of Disinformation and Political Warfare (New York: Farrar, Straus a Giroux, 2020).
Tamtiež. Pozri aj P.W. Singer a Emerson T. Brooking, LikeWar: The Weaponization of Social Media (New York: Houghton Mifflin Harcourt, 2018) a Peter Pomerantsev, This Is Not Propaganda: Adventures in the War against Reality (New York: PublicAffairs, 2019).
Sam Levin, “Did Russia fake black activism on Facebook to sow division in the US?” The Guardian, September 30, 2017, https://www.theguardian.com/technology/2017/sep/30/blacktivist-facebook-account-russia-us-election.
Singer and Brooking, LikeWar. Pozri poznámku č.3 vyššie
Yochai Benkler, Robert Faris, a Hal Roberts, Network Propaganda: Manipulation, Disinformation, and Radicalization in American Politics (New York: Oxford Press, 2018).
Viac informácií o epistemickom nihilizme nájdete v téme “Challenges to Making Sense of the 21st Century,” The Consilience Project, March 30 2021, https://consilienceproject.org/challenges-to-making-sense-of-the-21st-century/.
Pozrite si pripravovanú publikáciu „Ako klamať faktami“, The Consilience Project.
Craig Timberg, “Russian propaganda may have been shared hundreds of millions of times, new research says,” The Washington Post, October 5, 2017, https://www.washingtonpost.com/news/the-switch/wp/2017/10/05/russian-propaganda-may-have-been-shared-hundreds-of-millions-of-times-new-research-says/
Samuel C. Woolley and Douglas Guibeault, “United States: Manufacturing Consensus Online” in Computational Propaganda: Political Parties, Politicians, and Political Manipulation of Social Media, eds. Samuel C. Woolley and Philip N. Howard (New York: Oxford University Press, 2019), 185-211.
Tamtiež.
Tamtiež
Thomas Rid, Active Measures. Pozri poznámku č.2 vyššie.
Rozpad ZSSR je samozrejme zložitý a zahŕňa mnoho mechanizmov, aj keď väčšina svedectiev súhlasí s tým, že rozpad delegitimizoval sovietsku propagandu a viedol k strate zastrešujúcej sovietskej identity, ktorá by mohla zabrániť nacionalistickým reakciám v rámci ich mnohonárodného bloku. Pozri Alex Pravda, “The collapse of the Soviet Union: 1990-1991” v The Cambridge History of the Cold War, Vol III: Endings, eds. Melvyn P. Leffler a Odd Arne Westad (Cambridge: Cambridge University Press, 2010), 367-78.
Siddharthya Roy, “Joe Biden, Kamala Harris got a big social media boost from Indian troll farms,” Newsweek, November 2, 2020, https://www.newsweek.com/joe-biden-kamala-harris-got-big-social-media-boost-indian-troll-farms-1544047.
Ako Benkler, Faris a Roberts pozorujú: “Obamova kampaň v 2012 predstavuje prvé systematické využívanie tzv veľkých dát v individualizácii, v kampani zacielenej na jednotlivých voličov” (344-45). Pozri poznámku č.6 vyššie.
Samantha Bradshaw, Hannah Bailey, a Philip Howard, Industrialized Disinformation: 2020 Global Inventory of Organized Social Media Manipulation (Oxford: Computational Propaganda Research Project, Oxford Internet Institute Oxford University, 2021), https://demtech.oii.ox.ac.uk/wp-content/uploads/sites/127/2021/01/CyberTroop-Report-2020-v.2.pdf.
Pozri bohaté popisy v knihe od Pomerantseva This Is Not Propaganda. Pozri poznámku č.3 vyššie.
Singer a Brooking, LikeWar. Pozri poznámku č.3 vyššie.
Pomerantsev, This is Not Propaganda. Pozri poznámku č.3 vyššie.
“Germany coronavirus: Anger after attempt to storm parliament,” BBC News, August 30, 2020, https://www.bbc.com/news/world-europe-53964147.
Samuel Woolley, The Reality Game: How The Next Wave of Technology Will Break the Truth and What We Can Do about It (London: Hachette, 2020)
Steven Pinker, The Better Angels of Our Nature (New York: Penguin Books, 2011).
Francis Fukuyama, The End of History and the Last Man (New York: Free Press, 1992).
Yuval Harari, Homo Deus: A Brief History of Tomorrow (London: Vintage Books, 2015).
Louis Menand, The Free World: Art and Thought in the Cold War (New York: Farrar, Straus, and Giroux, 2021).
Marshall McLuhan, Understanding Me: Lectures and Interviews, eds. Stephanie McLuhan and David Staines (Cambridge, MA: MIT Press, 2015).
Jean Baudrillard, Simulacra and Simulation, trans. Sheila Faria Glaser (Ann Arbor, University of Michigan Press, 1994).
Thomas Rid, Active Measures. Pozri poznámku č.2 vyššie.
Kenneth Osgood, Total Cold War: Eisenhower’s Secret Propaganda Battle at Home and Abroad (Lawrence: University Press of Kansas, 2006).
Tamtiež
Za priekopníka tohto prístupu sa zvyčajne považuje Edward Bernays, ktorý bol zapojený do propagandistického úsilia USA už pred prvou svetovou vojnou. Pozri Larry Tye, The Father of Spin: Edward Bernays and the Birth of Public Relations (New York: Crown Publishers, 1998).
Menand, The Free World. Pozri poznámku č.26 vyššie.
Thomas Rid, Active Measures. Pozri poznámku č.2 vyššie.
Jessica C.E. Gienow-Hecht, “Culture and the Cold War in Europe” v The Cambridge History of the Cold War, Vol I: Origins (Cambridge, UK: Cambridge University Press, 2010).
Osgood, Total Cold War. Pozri poznámku č.30 vyššie.
Pozri “Help Wanted: On The Nature of Educational Crises,” The Consilience Project, June 6, 2021, https://consilienceproject.org/education-crisis/.
Tamtiež
Emma Jane Kirby, “The city getting rich from fake news,” BBC News, December 5, 2016, https://www.bbc.com/news/magazine-38168281.
Pozri “How to Lie with Facts,” The Consilience Project, -pripravovaná publikácia a “Endgames of Bad Faith Communication,” The Consilience Project, -pripravovaná publikácia.
Toto je užitočný technický termín, ktorý je diskutovaný v druhom článku tejto série; pozri Benkler, Faris, and Roberts, Network Propaganda, poznámku č.6 vyššie.
Manuel DeLanda, War in the Age of Intelligent Machines, (New York: Zone Books, 1991).
Akékoľvek pripomienky k obsahu alebo aj formalitám prekladu sem kľudne napíšte. Budem naozaj vďačný za každý feedback.